Hodváb vs bavlna

 Dva prírodné materiály, ktoré majú mnoho spoločného, ale aj veľa rozdielneho. V článku sa dozviete, prečo je hodváb vhodnejší pre tvoju pleť a telo. Prezradíme ti prekvapujúce fakty, 

Už podľa fotografie je zrejmé, že hodváb bude jemnejší, mäkší a hladší ako bavlna. Tieto vlastnosti mu dodávajú lesklý a luxusnejší povrch, ktorý si vaša koža rýchlo zamiluje. No nie je to všetko o vzhľade, ale o vlastnostiach, ktoré hodváb má. 

Prvým faktorom je jeho hypoalergénnosť, ktorá pozitívne pôsobí na ľudí s alergiami, astmou či so sennou nádchou. Zároveň je hodváb menej náchylnejší na plesne, čo dopomáha k jeho priaznivým vlastnostiam. 

Hodváb schne rýchlejšie ako bavlna. Predstavte si, ako dlho schne bavlnené tričko po športovom výkone. Bavlna vlhkosť absorbuje a hodváb naopak vlhkosť odvádza, a preto v teplých letných nociach je hodváb lepšia voľba.

Dlhé a hladké vlákna hodvábu (ako je možné vidieť z obrázku) nespôsobujú mikroskopické poškodenia pokožky. Vďaka tejto štruktúre nedevastuje pokožku či neláme vlasy.

Hoci je bavlna priedušnejší materiál a koža pod ňou “dýcha”  o čosi viac, tak hodváb vám “nekradne” vlhkosť z pleti a z vlasov, a tým zaručuje ich lepšiu hydratáciu a pružnosť. 

Bavlnu určite nemožno podceňovať, no veľmi závisí od toho, ako je tkaná a aká je jej kvalita. Ak berieme do úvahy najkvalitnejšie druhy bavĺn ako Pima alebo egyptská bavlna, tak jej pevnosť a hebkosť dosahujú najvyššiu úroveň kvality. Ceny za tieto druhy bavlny sa však pohybujú na takmer rovnakej výške ako kvalitný hodváb. 

Ekologický aspekt v porovnávaní týchto dvoch látok tak isto zohráva svoju rolu. Zatiaľ čo sa na bavlnu pri výrobe minie asi 20 000 litrov vody na kilogram, tak v procese výroby hodvábu sa minie asi 601 litrov na kilogram.

Ďalším pozitívnym aspektom hodvábu je jeho obnoviteľná a biologicky odbúrateľná schopnosť. Z tohto hľadiska sa dá povedať, že hodváb nezaťažuje tak planétu ako bavlna, hoci aj on ako každý spracovávaný materiál, zanecháva ekologickú stopu. 

Citované zdroje: 

Padaki, N. V., Das, B., & Basu, A. (2015). Advances in understanding the properties of silk. Advances in Silk Science and Technology, 3–16. doi:10.1016/b978-1-78242-311-9.00001-x

Wibuloutai, J., Naowasan, S. and Thanomsangad, P. (2021), Water footprint assessment of handwoven silk production. Water Environ. J., 35: 847-857. https://doi.org/10.1111/wej.12674

Oldfield, S., & Tayleur, C. (2018). Hermès’ silk supply chain: Impacts on biodiversity. Cambridge University. https://assets-finance.hermes.com/s3fs-public/node/pdf_file/2021-05/1620836659/rapport-cambridge-soie.pdf

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.